Film nikdy nedá taký pôžitok a zážitok z príbehu, ako dobre napísaná kniha

Autor: Dominika Slavkovská | 12.9.2014 o 8:21 | Karma článku: 3,00 | Prečítané:  650x

Mladá, talentovaná Lucia Braunová, je autorkou knihy Nič krajšie už nepríde. Príbeh knihy je inšpirovaný článkom v ženskom časopise, ostatné už šlo samo, ďalej pracovala už len jej fantázia. Lucia si podmanila srdcia mnohých čitateľov, má veľa fanúšikov, a veľký počet skvelých ohlasov. Svoje dni s trávi so svojou malou dcérkou, no na písanie si nájde vždy čas. Zatiaľ ste mali možnosť prečítať si len túto knihu, ale poteším Vás. Jej druhá kniha je už na ceste, je napísaná, pripravená na odoslanie do vydavateľstva...

Si na knižnom trhu nová. Veľa ľudí ťa ešte nepozná. Prezraď nám niečo o sebe, čomu sa venuješ, čo máš rada, čo moc v láske nemáš, alebo aj to, ako vyzerá tvoj bežný, obyčajný deň.

Momentálne sa venujem tomu najúžasnejšiemu a najnádhernejšiemu stvoreniu na svete J, našej kúzelnej princeznej, našej dcérke, do ktorej som beznádejne zamilovaná J. A ak mám chvíľku čas, keď je malinká v ríši snov (čo býva čoraz menej často) tak klepem do svojho notebooku. Môj bežný deň sa teraz točí iba okolo dcérky a domácnosti, ale nesťažujem sa, napĺňa ma to. A keď vidím, každý deň jej nové pokroky nie je pyšnejšej mamy ako som ja J. Milujem svoju rodinu a mám rada čokoládu, divadlo, horúce leto k tomu voda v bazéne a v rukách dobrá kniha v pozadí vtáčí orchester a žiarivé slnko nad hlavou. Tiež mám rada more a hory. Rozhnevať ma dokáže ľudská závisť a krutosť.

Napísala si knihu Nič krajšie už nepríde. Pre tých ktorí túto knihu nečítali, nestretli sa s ňou, ešte o nej nepočuli, priblíž nám trocha dej. O čom je, aká je hlavná myšlienka tvojho príbehu?

Je to príbeh o spaľujúcej láske medzi Adamom a Miou. Každý majú za sebou trpkú minulosť a aj to im bráni naplno si vychutnávať svoju osudovú lásku. Obaja sú veľmi temperamentní, čo im často strpčuje život.  Musia sa naučiť vzájomne si dôverovať a vyrovnať sa s minulosťou. Ich láske ešte ktosi nepraje, čo bude mať svoje následky...

Aké si mala prvotné pocity pri vydávaní svojej prvej knihy? Bála si sa neúspechu?

Pocit to bol nádherný, pretože sa mi splnil môj sen, ktorý som mala od základnej školy, od momentu, kedy sme v škole písali prvý sloh, už vtedy som vedela, že milujem príbehy. Rada sa ponáram do sveta fantázie a vytváram postavy, ktorým zadeľujem ako budú žiť J a konať. Neúspechu som sa bála, dokonca som chcela aby môj rukopis vyšiel pod pseudonymom, pre prípad, že by nebol úspešný. Ale vo vydavateľstve ma presvedčili, aby som si dala svoje meno, teraz to neľutujem a som za to rada.

Nič krajšie už nepríde má samé dobré ohlasy. Čitateľkám, možno aj čitateľom sa veľmi páči, veľmi ju chvália. Ako sa cítiš, keď si tvoja kniha podmanila mnoho čitateľov?

Je to úplne najfantastickejší pocit, že niečo o čom som snívala sa mi splnilo a zato sa môžem poďakovať pánovi Kocianovi, ktorý mi dal šancu a aj celému tímu vydavateľstva Motýľ, pretože aj vďaka nim kniha vyzerá tak ako vyzerá.  Takže im patrí jedno obrovské úprimné ĎAKUJEM! A to, že sa ľuďom páči, je pre mňa tá najväčšia odmena a nesmierne ma teší, každý jeden dobrý ohlas, vážim si to a posúva ma to vpred.

Napĺňa ťa samotné písanie, pociťuješ vnútorné uspokojenie, že je kniha hotová? Čo ťa pri tom najviac teší? To, že napíšeš príbeh, ktorý má úspech u čitateľov alebo ťa viacej teší počet predaných kníh?

Písanie ma napĺňa najviac ako sa len dá. Vždy som túžila vydať knihu a priala som si, aby som mala možnosť v tom pokračovať. Najviac ma tešia ohlasy na moju knihu, keď sa ľuďom páči, ten pocit sa nedá ničím zaplatiť.  Voľakedy som si myslela, že aby mi vyšla kniha, musím si celý proces ja financovať. A už vtedy som vedela, že raz tú knihu chcem dať na svetlo sveta. J

Prečo si si vybrala takýto druh literatúry na písanie? Prečo to je nie napríklad poézia, niečo historické alebo niečo pre deti. Čo ťa viedlo k tomu, že si si vybrala práve takýto druh literatúry?

Občas píšem aj básne, ale to ma nenapĺňa až natoľko ako písanie príbehov. História to nie je preto, lebo neinklinujem k tomuto smeru, dokonca nečítam ani historické romány. A rozprávky? Túto možnosť nevylučujem. V tejto chvíli som sa našla v písaní o láske a vzťahoch zo súčasnosti.

Kto, alebo čo ťa motivovalo a motivuje k písaniu?

Knihy, príbehy zbožňujem oddávna. Každou prečítanou knihou som mala pocit, že aj ja musím napísať podobne silný príbeh. A teraz, keď mi vyšla moja prvotina, k ďalšiemu písaniu ma motivujú aj reakcie čitateľov.

Aké sú tvoje spisovateľské sny? O čom chceš písať v budúcnosti?

Teraz píšem hlavne príbehy o láske, ktoré sa snažím okoreniť napätím, pretože ma baví písať o láske. Je všade okolo nás aj keď sa celý svet pokazí, bude tu vždy. Láska je nesmrteľná. Teraz to tak cítim, no neviem s istotou povedať, či to tak bude stále. Možno s ďalším príbehom budem mať chuť na detektívku, možno niečo pre teenegerov a nevylučujem ani rozprávky pre deti J. Môj spisovateľský sen? Túžim písať a písať knihy, ktoré sa budú vydávať, ale k tomu potrebujem aj spokojných čitateľov. Takže mojim snom sú čitatelia, ktorí budú radi čítať príbehy z môjho pera. Môj najväčší sen, ktorý mám, je sfilmovanie mojej knihy a potom ďalšej a ďalšej J

Každý kto niečo napíše, má to veľké ohlasy, najmä tie dobré, sa dá nazvať spisovateľom. Napísala si knihu Nič krajšie už nepríde. Tým si sa stala zaradila medzi slovenské spisovateľky, no za spisovateľku sa nepokladáš. Prečo je to tak?

Ja za spisovateľov považujem napríklad J. Feldingová, N. Sparksa, D. Steelovú, L. Barcleya, P. Coelha ktorí napísali množstvo titulov a tie sú úspešné aj vo svete . Na Slovensku máme veľa skvelých spisovateľov. Sú to napríklad D. Dán, T. K. Vasilková, K. Gillerová, M. Zákopčan, či moje kamarátky Andrejka Rimová, Janka Benková a Ivanka Ondriová, títo spisovatelia píšu a sú úspešní, majú svojich verných čitateľov. Ja som ešte niekde úplne na začiatku, som autorkou knihy, ale verím, že raz aj ja budem patriť do okruhu obľúbených spisovateľov. Je to môj sen J

Ako každý knihomoľ musíš mať knihu, ktorá pre teba znamená veľa. Ktorá kniha sa stala tvojou najobľúbenejšou? Pokladáš nejakú knihu za ,,knižnú bibliu,,? A prečo?

Takú knihu nemám, pretože vždy keď čítam nejakú knihu, ktorá ma baví, je vtedy mojou najobľúbenejšou.

Knihy sú skvelá vec. Dá sa pri nich prežiť veľa nového, pekného, no dá sa z nich aj niečo naučiť. Snažíš sa svojim čitateľom niečo konkrétne svojimi knihami odovzdať, povedať, alebo považuješ svoje diela len za produkt pre skrátenie si voľného času?

Keď začínam písať, nemám konkrétny cieľ, čo by som chcela čitateľom sprostredkovať. Píšem pretože ma to nesmierne baví a napĺňa a hlavne píšem ako cítim. No myslím si, že z každej knihy sa dá niečo si zobrať, aj keď v sebe nemá určitý odkaz. Stačí, že sa len poučíme zo správania postáv, alebo si zoberieme ich myšlienky k srdcu, niekedy nám ich konanie môže pomôcť sa rozhodnúť sa pre niečo, alebo nás naopak varovať.

Chceš aby druhý prežili to, čo ty pri písaní knihy, aby možno prežili to, po čom snívaš, alebo je to len vyplnenie voľného času, biznis, forma exhibicionizmu- zviditeľnenia sa?

Chcem aby si čitateľ oddýchol a mal príjemne strávený voľný čas. Aby moje postavy miloval, nenávidel, chápal, hneval sa na ne, cítil s nimi... Jednoducho povedané, aby mal pri čítaní pocit, že je to skutočnosť. O zviditeľnenie mi nejde, pretože rukopis som chcela vydať pod pseudonymom, no nakoniec ma presvedčili J Píšem, pretože ma to baví a napĺňa J

Máš nejaký spisovateľský vzor? Autora, ktorého považuješ za vzor? Takého, od ktorého by si sa chcela niečo nové naučiť?

Vzor nemám, ale učím sa každou novou knihou, ktorú prečítam.

Aké je tvoje obľúbené motto? Riadiš sa ním?

Mám dve obľúbené.„Nad nikým sa nevyvyšuj a pred nikým sa neponižuj.“ – týmto by sa mal riadiť každý jeden človek. Byť si vedomý svojej hodnoty a aj hodnoty iných. Vážiť si každú jednu živú bytosť, až vtedy by bol svet dokonalý J „Ak si niečo skutočne praješ, celý vesmír sa spojí, aby si ten sen uskutočnil.“ Je to výrok od P. Coelha a týmito slovami sa riadim. A ja by som ešte dodala, že nestačí iba chcieť,  ale musíme sa začať aj správať tak, že chceme – čiže robiť pre to maximum.

Plánuješ písať ďalej? Máš niečo rozpísané? Ak áno, prezraď nám, aspoň trocha o čom bude, aby sme sa mali na čo tešiť.

Moja hlavná hrdinka sa volá Elena, má za sebou naozaj veľmi krutú ranu osudu a stroskotané manželstvo, preto sa rozhodne odísť z mesta a hľadať šťastie inde. Tam stretne, ako inak J svoju osudovú lásku. Ale život na novom mieste nie je zďaleka taký pokojný ako si priala. Pred domom sa jej objavuje záhadná postava a neskôr dostáva výhražné odkazy. Niekto sa jej chce zbaviť, hoci pár ľudí podozrieva, nevie prísť na to kto by to mohol skutočne byť. Na záver knihy zažíva svoju nočnú moru už druhýkrát v živote a ako to celé skončí to už neprezradím :) 

Ďakujem ti, si inšpiráciou, prajem ti aby sa počet tvojich úspešných diel a čitateľov neustále zvyšoval. Držím ti palce!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?